Menu
Diabetes insipidus je veľmi zriedkavé ochorenie, ktoré sa prejavuje nadmerným vylučovaním moču a z toho dôvodu aj nadmerným a neustálym smädom. Tento stav je...
Diabetes insipidus je veľmi zriedkavé ochorenie, ktoré sa prejavuje nadmerným vylučovaním moču a z toho dôvodu aj nadmerným a neustálym smädom.
Vplyv oxidačného stresu, voľných radikálov a antioxidantov na cukrovku – obsah článku
Diabetes insipidus je veľmi zriedkavé ochorenie, ktoré sa prejavuje nadmerným vylučovaním moču a z toho dôvodu aj nadmerným a neustálym smädom.
Tento stav je spôsobený nedostatočným vylučovaním antidiuretického hormónu ADH (tiež známy ako vazopresín) alebo tiež tým, že obličky na tento hormón nereagujú.
Antidiuretický hormón je tvorený v časti mozgu nazývanej hypotalamus a následne je uložený do neurohypofýzy (zadný lalok hypofýzy).
Jeho úlohou je ovplyvňovať funkciu obličiek, vďaka čomu je možné regulovať v organizme vodu, ale tiež vplýva aj na reguláciu krvného tlaku.
Vysoké alebo nízke množstvo tohto hormónu spôsobuje v tele vážne problémy.
V prípade, že je hladina ADH vysoká, obličky zadržiavajú veľké množstvo vody v krvi, čím sa stáva krv redšia a môže dôjsť až k otrave vodou.
Tento stav je tiež známy ako syndróm hypersekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).
Na druhej strane, pri ochorení diabetes insipidus je produkcia hormónu ADH nízka, takže obličky vylučujú vody až príliš. To spôsobí problémy s častým močením a následnou dehydratáciou.
Toto ochorenie sa na základe toho, čo ho zapríčiňuje rozdeľuje na 4 typy:
Neurogénny Diabetes insipidus je najčastejšou formou DI a je zapríčinený poruchou hypotalamusu alebo podmozgovej žľazy (hypofýzy). Táto porucha môže nastať operáciou, infekciou, nádorom, úrazom, ale môže byť taktiež geneticky podmienená.
Tieto dve časti mozgu sú zodpovedné za produkciu, uloženie a uvoľnovanie dôležitého hormónu ADH. V prípade, že je telo dehydrované, tak produkcia ADH sa za normálnych okolností zvýši, aby obličky dostali signál na zadržiavanie vody.
Ak hypotalamus neprodukuje ADH alebo iba malé množstvo, tak obličky nedostanú signál na zadržiavanie vody a naopak si budú myslieť, že je vody v organizme až príliš, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neustály smäd.
Nefrogénny diabetes insipidus je typ ochorenia, pri ktorom hypotalamus produkuje dostatok hormónu ADH, ale obličky na neho nereagujú, čo má v konečnom dôsledku taký istý efekt ako pri centrálnom diabetes insipidus.
Existuje viacero dôvodov, prečo obličky na ADH nereagujú. Medzi hlavné príčiny vzniku nefrogénneho diabetu insipidus patria:
V prípade, že pociťujete prvé príznaky a užívate lieky na ktoré máte podozrenie, že by mohli ochorenie spôsobiť alebo príznaky ochorenia znásobiť, opýtajte sa lekára, či lieky môžu byť príčinou diabetes insipidus.
Pokiaľ sa zistí, že príčinou ochorenia je určitý typ liekov, opýtajte sa lekára, či neexistuje za liek náhrada, ktorá by nespôsobovala príznaky diabetes insipidus.
Ochorenie nazývané tiež primárna polydipsia je ochorením, pri ktorom došlo k poruche regulácie smädu nachádzajúceho sa v hypotalamuse. Pri pití veľkého množstva tekutín môže dôjsť k znižovaniu množstva ADH, čo má za následok zadržiavanie tekutín v organizme.
V takom to prípade nedochádza priamo k poruche hypotalamusu, ale skôr intoxikácií vodou, ktorá naruší funkciu správne odhadnúť potrebu doplniť tekutiny.
To zapríčiní, že človek pociťuje neustály smäd a pije veľké množstvo tekutín, takže organizmus je preplnený vodou. Z toho vyplýva aj neustála potreba chodiť na WC.
Ochorenie môže byť vyvolané tiež psychickou poruchou ako napríklad schizofrénia, úzkosť a depresie a preto sa toto ochorenie niekedy označuje aj ako psychogénna polydipsia.
Ako už názov napovedá, gestačný alebo aj tehotenský diabetes insipidus môže vzniknúť u žien počas tehotenstva. Placenta, ktorá slúži na prenos živín k plodu a na celkové zabezpečenie zdravia dieťaťa produkuje enzýmy, ktoré môžu narušiť funkciu hormónu ADH.
To následne spôsobuje veľký smäd a časté močenie.
Gestačný diabetes insipidus zvyčajne sám odozneje po tehotenstve, avšak niekedy sa môže ochorenie vrátiť v priebehu ďalšieho tehotenstva.
Z dôvodu, že ochorenie často prejde po pôrode, tak vo veľa prípadoch sa ani nelieči a spolieha sa skrátka na to, že v priebehu tehotenstva bude tehotná žena príjmať viac tekutín.
Pravideľné prehliadky sú však nutné a dlhé hodiny strávené u lekára vás neminú. Lekár bude tiež sledovať, či sa voda vo vás nezadržiava, čo by mohlo viesť k otrave vodou.
V niektorých prípadoch Vám doktor môže predpísať dezmopresín, liek, ktorý slúži ako náhrada za hormón ADH. Táto látka pomôže využiť tekutiny správnym spôsobom a zníži dehydratáciu a časté močenie.
Dezmopresín sa zvyčajne predpisuje vo forme nosného spreju, ale tiež môže lekár navrhnúť užívanie vo forme tabliet alebo injekcie.
Diagnóza ochorenia je dosť dôležitá, pretože nadmerný smäd môže byť aj jeden z príznakov tehotenskej cukrovky, ktorá sa ale lieči iným spôsobom.
Jedným z najvážnejších príznakov diabetes inspidus je nadmerné vylučovanie moču a to až do 20L denne. Z toho vychádza aj ďalší príznak, ktorým je neustály smäd a dehydratácia.
Dehydratácia môže spôsobiť nasledovné ťažkosti:
Keďže príznaky tohto ochorenia môžu byť vyvolané aj iným zdravotným problémom a navyše postup liečby diabetes insipidus sa líši na základe jeho druhu, tak je potrebné urobiť testy u lekára na stanovenie konečnej diagnózy.
Na diagnostikovanie diabetes insipidus je potrebné vykonať niekoľko testov:
Test tekutinovej deprivácie je spoľahlivý test na potvrdenie alebo vyvrátenie ochorenia diabetes insipidus. Účelom tohto testu je na určitý čas prestať príjmať tekutiny, čo pomôže určiť príčinu nadmerného pocitu smädu.
Sledovať sa bude najmä úbytok hmotnosti z dôvodu dehydratácie počas 8 hodín nepríjmania tekutín.
Test začína večerným vážením, odberom krvi a moču, z ktorých sa zistí koncentrácia sodíka a osmolality, ktorá určuje množstvo rozpustených iónov v krvi.
Od tohto okamihu je až do konečnej diagnózy zakázané príjmať tekutiny. Ráno sa budete musieť zase odvážiť a budú Vám odobraté vzorky moču každú hodinu, z ktorých sa bude zisťovať osmolalita.
Akonáhle ostane osmolalita moču stabilná v 2 hodinovom intervale (menej ako 30 miliosmolov na 1kg resp. 30 mOsm/kg), začne sa so skúmaním osmolality a ADH v krvi.
Pri tomto teste sa zisťuje, ako vaše telo reaguje na hormón ADH, čo pomáha lepšie diagnostikovať diabetes insipidus. Malé množstvo vazopresínu vám bude vstreknuté do krvi a následne sa bude skúmať, či vstrenutý vazopresín bude mať vplyv na spomalenie produkcie moču alebo nie.
Ak vazopresín spomalí produkciu moču, znamená to, že je váš stav spôsobený nedostatkom vazopresínu v krvi a v tom prípade môžete mať podozrenie na vznik neurogénneho diabetes insipidus.
V opačnom prípade, ak vstreknutý vazopresín nebude mať na produkciu moču žiadny vplyv, tak je pravdepodobne vo vašej krvi vazopresínu dostatočné množstvo, ale obličky na neho nereagujú. V takom prípade sa môže jednať o vznik nefrogénneho diabetes insipidus.
V prípade, že váš lekár má podozrenie na vznik centrálneho resp. neurogénneho diabetes insipidus, môže navrhnúť potrebu vykonania testu pomocou magnetickej rezonancie.
Vďaka MRI bude možné získať snímky mozgu vrátane hypofýzy a hypotalamusu. Zo snímkov sa bude dať následne zistiť, či hlavné časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za produkciu a uloženie ADH hormónu nie sú poškodené.
Pri tejto diagnostickej metóde necítite absolútne žiadnu bolesť a zo všetkých metód je asi najpohodlnejšia. Niekedy sa však môže vstreknúť do tela kontrastná látka na zvýraznenie telesných štruktúr na snímkoch z MR.
Typ liečby závisí od stupňa vážnosti ochorenia a v neposlednom rade aj od toho o aký typ diabetes insipidus sa jedná.
Napríklad, ak ochorenie nie je nijak závažné a produkcia moču je do 4 litrov v priebehu 24 hodín, váš lekár vám možno žiadnu extra liečbu nepredpíše. V tomto prípade je na potlačenie príznakov resp. dehydratácie potrebné dodržiavať len pitný režim, ktorý pozostáva z pitia približne 2,5L vody alebo viac.
Vo vážnejších prípadoch, kedy je vylúčenie tekutín v priebehu 24 hodín omnoho väčšie už zvyčajne nestačí iba "liečba" pomocou dopĺňania tekutín a v tomto prípade Vám lekár môže predpísať Dezmopresín.
Dezmopresín sa predpisuje v prípade, že hypotalamus neprodukuje vazopresín alebo iba malé množstvo. Existujú ale aj prípady, že vazopresínu je v tele dostatočné množstvo, ale obličky na tento hormón nereagujú.
V tomto prípade je zbytočné dopĺňať vazopresín a zisťuje sa, či ochorenie nevzniklo v dôsledku niektorých liekov, ktoré môžu byť spúšťačmi nefrogénneho diabetes insipidus.
Ochorenie môžu zhoršovať aj privysoké množstvá bielkovín a soli v strave. Lekár Vám preto môže odporučiť, aby ste znížili príjem bielkovín a soli, čo môže znížiť množstvo vylúčeného moču.
To však platí hlavne v prípade, že váš zdravotný stav nie je príliš vážny. Tak, ako aj u centrálneho diabetes insipidus, aj nefrogénny môže spôsobiť vážnejšie problémy.
V takom prípade Vám lekár môže predpísať tiazidové diuretiká a NSAID lieky na zníženie zápalov a množstva produkovaného moču.
Tak, ako každé lieky, aj u tiazidových diuretík a NSAID sa môžu prejaviť vedľajšie účinky, ako napríklad erektilná dysfunkcia, problémy s trávením alebo závrate.
Ešte pred začatím užívania tiazidových diuretík a NSAID by ste sa mali lekára opýtať zopár otázok, ako napríklad:
O presnom užívaní diuretík a NSAID sa poraďte so svojim lekárom.
