Vplyv oxidačného stresu, voľných radikálov a antioxidantov na cukrovku

Nadbytok voľných radikálov v organizme stojí za zvýšeným oxidačným stresom, ktorý patrí k spúšťačom a urýchľovačom mnohých ochorení vrátane cukrovky.
cukrovka puzzlovy napis

Nadbytok voľných radikálov v organizme stojí za zvýšeným oxidačným stresom, ktorý patrí k spúšťačom a urýchľovačom mnohých ochorení vrátane cukrovky.

Vplyv oxidačného stresu, voľných radikálov a antioxidantov na cukrovku – obsah článku

Voľné radikály a s nimi súvisiaci oxidačný stres dnes patria k často skloňovaným pojmom. Existencia voľných radikálov bola „odhalená“ pomerne nedávno, iba cca 50 rokov dozadu. Od tej doby však veda odhalila, že tieto nespárené elektróny stoja za vznikom závažných ochorení, medzi ktoré patrí aj cukrovka.

Oxidačný stres a voľné radikály [1] však cukrovku nielen spôsobujú. Majú negatívny dopad aj na jej priebeh, liečbu a rozvoj diabetických komplikácií, pričom i samotná cukrovka stojí za zvýšeným oxidačným stresom. Najúčinnejšími formami ochrany sú antioxidanty a eliminácia rizikových faktorov [2].

 

Čo je oxidačný stres?

Oxidačný stres zvyšuje riziko vzniku alebo rozvoja mnohých, zväčša veľmi závažných ochorení. Najznámejším z nich, ktoré je neraz považované za ekvivalent k samotnému oxidačnému stresu, je rakovina, resp. rôzne typy nádorových ochorení.

Oxidačný stres však v skutočnosti stojí aj za vznikom iných zdravotných problémov, ako je cukrovka, ateroskleróza [3], alzheimerova a parkinsonova choroba [4], artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak), mŕtvica, rôzne zápalové a neurodegeneratívne ochorenia [5], syndróm chronickej únavy, astma či reuma.

INFO: Oxidačný stres je jedným z hlavných dôvodov starnutia a sním spojených prejavov, ako je vznik vrások, strata elasticity pokožky, šedivenie a vypadávanie vlasov atď.

Čo je to teda ten oxidačný stres? Zjednodušene môžeme hovoriť o nerovnováhe medzi antioxidačnou kapacitou bunky a množstvom voľných radikálov. Úplne laicky sa dá oxidačný stres opísať ako nerovnováha medzi produkciou molekúl, ktoré organizmu škodia, a molekúl, ktoré ich dokážu efektívne eliminovať.

 

Čo sú voľné radikály?

Reaktívne formy kyslíka, kyslíkové častice (ROS), známejšie po názvom voľné radikály, sú samostatné atómy alebo ich skupiny, teda molekuly, s minimálne jedným nespáreným elektrónom, ktorý je kameňom úrazu, dôvodom ich agresivity a pôvodcom samotného pomenovania.

Elektróny nedokážu existovať osamote. Ak sa teda v tele vyskytne voľný radikál s elektrónom bez partnera, snaží sa ho čo najrýchlejšie nájsť. Voľný elektrón sa teda naviaže k elektrónu najbližšej molekuly alebo ho z nej prípadne vytrhne. Daný voľný elektrón už teda nie je voľným, problémom však je, že elektrónový partner teraz chýba ďalšej, inej molekule, z ktorej bol vytrhnutý.

Takáto okradnutá molekula sa opäť stáva voľným radikálom a celý proces sa opakuje a opakuje, čím vzniká hotové šialenstvo, ktoré ničí všetko, čo mu príde pod ruky. Zhluky poškodených molekúl môžu mať dvojaký osud. Zahynú alebo zmutujú.

Voľné radikály môžu reagovať s molekulami lipidov, proteínov či nukleových kyselín (nachádzajú sa v bunkách), ktoré poškodzujú primárne alebo sekundárne [6]. Pri primárnom poškodení dochádza k tvorbe škodlivých metabolitov, ktoré môžu byť toxickejšie ako samotná materská molekula.

Ide o tzv. kancerogénne aldehydy, ktoré sa viažu na bielkoviny, čím vznikajú vysoko imunogénne látky, proti ktorým sa vytvárajú patologické protilátky. Práve tieto protilátky môžu spôsobiť vznik vyššie vymenovaných ochorení vrátane cukrovky. Pri sekundárnom poškodení voľnými radikálmi dochádza k poškodeniu buniek alebo celého organizmu.

 

Ako vznikajú voľné radikály a ako sa dostanú do organizmu?

Voľné radikály v skutočnosti vznikajú pri mnohých metabolických procesoch. V organizme sa teda vyskytujú prirodzene. Z istej časti sú preň dokonca nevyhnutné. Antioxidanty teda môžu byť aj škodlivé, a to najmä vtedy, ak v tele dôjde k ich výraznej prevahe nad týmito „dobrými“ voľnými radikálmi.

Funkcie „dobrých“ voľných radikálov sú napr.:

  • Hydroxylový radikál je nevyhnutné pre biosyntézu cholesterolu a žlčových kyselín
  • Peroxid vodíka spolupracuje pri oxidácii jodidu na elementárny jód, ktorý je nevyhnutný pre štítnu žľazu
  • Superoxid a peroxid vodíka je potrebný pre úspešné oplodnenie vajíčka spermiou, zároveň zabraňuje preniknutiu ďalších spermií po narušení membrány vajíčka

Problém nastáva až vo chvíli, keď množstvo voľných radikálov stúpne nad únosnú hranicu. Táto hranica nie je stanovená presne. Ide o individuálnu vlastnosť každého organizmu – jeden vydrží viac, druhý menej.

K endogénnym príčinám vzniku voľných radikálov [7] (odohrávajú sa vo vnútri organizmu) patrí napríklad vznik kyseliny močovej pri nekrózach, úrazoch, pooperačných stavoch atď.,  či aktivácia profesionálnych fagocytov, napr. pri zápale a popáleninách. Jednou z endogénnych príčin je aj hyperglykémia.

Voľné radikály sa do tela dostávajú, samozrejme, taktiež z vonkajšieho prostredia. V tomto prípade hovoríme o exogénnych príčinách ich vzniku.

  • Nadmerný obsah škodlivín v ovzduší – výfukové plyny, odpad z tovární, atď.
  • Fajčenie – 1 cigareta stojí za vznikom viac ako 1 000 voľných radikálov
  • UV svetlo, modré svetlo, ionizujúce žiarenie
  • Intoxikácia, otrava
  • Strava – voľné radikály vznikajú pri mletí, tepelnej úprave a pod vplyvom svetla

Príznaky zvýšeného počtu voľných radikálov a oxidačného stresu

Stanovenie oxidačného stresu v organizme patrí k pomerne náročným procesom. K najpresnejším metódam patrí napr. elektrónová paramagnetická rezonancia. S týmto prístrojom sa však z dôvodu vysokej ceny v ordináciách bežne nestretnete.

Dnes už, našťastie, existujú aj iné, jednoduchšie a cenovo dostupné metódy, prístroje i spôsoby, ako je možné zmerať hladinu oxidačného stresu u daného pacienta (napr. MiOXSYS na meranie oxidačného stresu spermií, ktorý spôsobuje neplodnosť u mužov).

To, že vaše telo aktuálne bojuje so zvýšeným oxidačným stresom, však môžete zistiť aj na základe príznakov. Upozorňujeme, že mnohé z nich môžu signalizovať i úplne iné ochorenia, napr. rozvoj cukrovky 2. typu, či menej závažné zdravotné komplikácie.

Nadmerná únava

Strata pamäti, zhoršená pamäť alebo tzv. mozgová hmla

Bolesť svalov alebo kĺbov

Nadmerná tvorba vrások a šedivenie vlasov

Zhoršené videnie

Bolesti hlavy

Precitlivenosť na hluk

Zvýšená náchylnosť na vznik infekcií

Antioxidanty sú látky, ktoré pomáhajú zabrániť oxidačnému stresu (poškodeniu buniek) a posilňujú imunitu.

Čo sú antioxidanty?

To, že sa vo vašom tele vyskytne voľný radikál, ešte neznamená, že automaticky ochoriete. V každom organizme totiž denne vznikajú desiatky až stovky poškodených molekúl i buniek.

Ak je imunitný systém dostatočne silný, poškodené bunky a molekuly okamžite deteguje a usmrtí. Problém nastáva až v momente, keď imunita nefunguje správne a voľné radikály uniknú jej pozornosti.

Hlavnou úlohou antioxidantov je posilnenie imunity [8]. Ich špecializáciou je pritom práve neutralizácia voľných radikálov. V podstate sa dá povedať, že k antioxidantom patria všetky látky schopné oxidácie, ktoré zabraňujú oxidácii iných látok, alebo všetky tie, ktoré pri strete s voľnými radikálmi vytvoria netoxické a stabilné produkty. Patria tu vitamíny, aminokyseliny, betakarotény, flavonoidy, stopové prvky a ďalšie látky.

V boji proti oxidačnému stresu a voľným radikálom je preto podstatné prijímať dostatočné množstvo antioxidantov, ktoré slúžia ako prevencia proti vzniku a rozvoju mnohých ochorení vrátane diabetu či dokonca rakoviny [9].

Antioxidanty telu dodáte pomocou vhodných potravín alebo v podobe výživových doplnkov. Dôležitá je však aj eliminácia rizikových faktorov, ktoré prirodzene znižujú počet antioxidantov v tele.

Vek

Zaťaženie toxínmi, voľnými radikálmi a stresom

Nezdravá životospráva – nedostatok pohybu, nezdravá strava, nadbytok jednoduchých cukrov a toxických látok

Dlhodobá a nadmerná fyzická záťaž

Znečistené životné prostredie

Fajčenie

Antioxidanty a ich rozdelenie

K najznámejším a zároveň veľmi silným antioxidantom patrí vitamín C (kyselina askorbová), vitamín E (tokoferol) a Betakarotén (provitamín vitamínu A). V súvislosti s diabetom sú často skloňované antioxidanty, ako zaexantín a luteín na ochranu zraku, alebo kyselina lipoová, ktorá sa využíva pri liečbe diabetickej neuropatie. Na základe nasledujúceho rozdelenia antioxidantov však pochopíte, že ich existuje omnoho viac.

Antioxidanty delíme na prirodzené a syntetické. K prirodzeným antioxidantom patria všetky látky, ktoré si dokáže organizmus vyrobiť sám alebo ich prijíma z potravy a ktoré sa zapájajú do metabolizmu. Ide napr. o vitamíny. Prirodzené antioxidanty ďalej delíme na tzv. antioxidačné enzýmy a antioxidačné nízkomolekulové substráty.

K najlepším bojovníkom proti oxidačnému stresu patria práve základné antioxidačné enzýmy:

  • Superoxiddismutáza (SOD) – chráni bunky pred voľnými radikálmi
  • Kataláza – chráni bunky pečene a červené krvinky pred toxickým vplyvom vyšších koncentrácií peroxidu vodíka
  • Glutatiónperoxidáza – spolu s katalázou patrí k mechanizmom, ktoré slúžia na očistu organizmu od toxického peroxidu vodíka

Delenie nízkomolekulových antioxidantov:

  • Hydrofilné
  • Lipofilné
  • Amfofilné

Hydrofilné antioxidanty majú ďalšie delenie:

  • Intracelulárne (vnútrobunkové) – superoxiddismutáza, kataláza, glutatiónperoxidáza, glutatión
  • Extracelulárne (mimobunkové) – albumín a iné bielkoviny, ceruloplazmín, transferín, haptoglobín, vitamín C, hemopexín, kyselina močová, bilirubín, polyfenolové bioflavonoidy (napr. rutín, cyanidin, kvercetín) a polyfenoly

K lipofilným antioxidantom patria napr.:

  • Vitamín E (α-tokoferol)
  • Karotenoidy (β-karotén, lykopén)
  • Ubichinol (redukovaná forma koenzýmu Q10)
  • Estrogény
  • Niektoré steroidy

K amfofilným antioxidantom patria napr.:

  • Kyselina lipoová
  • Melatonín
  • Niektoré polyfenolové bioflavonoidy
  • Niektoré syntetické antioxidanty

Syntetické antioxidanty sú vyrobené umelo. V podstate ide o lieky s antioxidačným účinkom – napr. statíny na zníženie cholesterolu v krvi bránia upchaniu ciev krvnou zrazeninou a zároveň znižujú oxidačný stres. K tomuto druhu liekov ďalej patria niektoré lokálne anestetiká, diuretikum manitol či romethazin na liečbu alergií.

INFO: Medzi syntetické antioxidanty patria aj niektoré poupravené prirodzené látky. Napr. úpravou vitamínu C vznikne látka, ktorá je rozpustná v tukoch, vďaka čomu jednoduchšie prenikne membránou buniek.

Potraviny bohaté na antioxidanty

Ak by sme chceli vymenovať každú potravinu s obsahom antioxidantov, pravdepodobne by ste si neprečítali ani polovicu toho zoznamu.

V nasledujúcich riadkoch sa preto zameriame na potraviny s najvyšším obsahom antioxidantov a zároveň na tie, ktoré sú dôležité pri liečbe cukrovky.

Jednoduchý spôsob, ako prijať viac antioxidantov, je jesť viac zeleniny a ovocia.

Najprv sa však v krátkosti pozrieme na tie potraviny, ktoré patria k „bohatým“ zdrojom voľných radikálov:

Spracované mäsové výrobky (šunka, slanina, saláma atď.)

Červené mäso

Alkohol

Prepálené rastlinné aj živočíšne oleje

Tzv. rýchle občerstvenie bohaté na jednoduché sacharidy a nezdravé tuky

„Striekaná“ zelenina i ovocie

Praktický zoznam potravín, z ktorých môžete prijať jednotlivé antioxidanty:

Vitamín C

Ovocie: citrón a citrusové plody vrátane šťavy, amla, kiwi, mango, melón, papája, plody rakytníka, marhule, jahody, čierne ríbezle, brusnice

Šošovica

Zelenina: Paradajky, paprika, brokolica, ružičkový kel, zemiaky

Vitamín E

Oleje lisované za studena: napr. kukuričný, sójový, slnečnicový, ľanový, sezamový

Orechy: mandle, arašidy, vlašské orechy

Mlynárenské pšeničné klíčky + olej z pšeničných klíčkov

Ovocie: mango, avokádo

Zelenina: kel, ružičkový kel, špenát (väčšina zelenej zeleniny), sladké zemiaky, tekvica, červená paprika, špargľa

Semená: ľanové, tekvicové, slnečnicové, sezamové

Betakarotén

Ovocie: pomaranče, marhule, broskyne, melón

Kurkuma

Zelenina: mrkva, tekvica, sladké zemiaky, špenát, kel, mangold, hrášok

INFO: Betakarotén patrí spolu s luteínom, lykopénom a alfakaroténom k hlavným karotenoidom v plazme. Je dôležitý napr. pre zrak, pokožku a kognitívne funkcie. Zohráva dôležitú úlohu v prevencii pred vznikom cukrovky 2. typu, zlepšuje inzulínovú rezistenciu, chráni cievy, pečeň a znižuje cholesterol.

Luteín a Zaexantín

Vaječný žĺtok

Zelené, žlté a červené ovocie

Všetka tmavozelená zelenina (kel, špenát, brokolica) + zelenina žltej a červenej farby (paprika)

Kyselina lipoová

Ryžové otruby

Droždie

Zelenina: špenát, brokolica, sladké zemiaky, zemiaky, ružičkový kel, paradajky, mrkva, cvikla

Červené mäso – najmä orgány

Zdroje ďalších dôležitých antioxidantov

Lykopén: spracované paradajky (napr. sušené, konzervované pretlak, šťava – obsahujú ho najviac), čerstvé paradajky, papája, ružový grapefruit

Kvercetín: jablká, med, maliny, červené hrozno, čerešne, citrusové plody, zelená listová zelenina, cibuľa (najvyšší obsah zo všetkej zeleniny)

Cyanidín: čučoriedky, černice, čerešne, brusnice, plody bazy, ostružiny a maliny, jablká, hrušky, broskyne, slivky (najvyššie koncentrácie sa nachádzajú v šupke ovocia)

Rutín: pohánka, špargľa, jablká so šupkou, figy, čierny, zelený a bazový čaj

Melatonín: goji, vajcia, mlieko, ryby, čerešne, kukurica, špargľa, paradajky, granátové jablko, olivy, hrozno, brokolica, uhorky, ryža, jačmeň, ovos, vlašské orechy, arašidy, slnečnicové horčičné a ľanové semená

Kataláza: pór, cibuľa, brokolica, paštrnák, cuketa, špenát, kel, reďkovka, mrkva, červená paprika, okrúhlica, uhorky, zeler, avokádo, zemiaky, červená kapusta

Superoxiddismutáza (SOD): brokolica, kapusta, ružičkový kel, pýr plazivý

Glutatión: brokolica, karfiol, kapusta, cesnak, cibuľa, kel, špenát, avokádo, špargľa, okra (+ všetka ostatná zelenina s vysokým obsahom síry), mäso, pivovarské kvasnice, strukoviny

Ako vplývajú voľné radikály, oxidačný stres a antioxidanty na priebeh cukrovky?

Oxidačný stres a voľné radikály môžu cukrovku nielen spôsobiť, ale taktiež skomplikovať jej priebeh.

komplikacie pri cukrovke infografika

Samotná cukrovka zároveň patrí k ochoreniam, ktoré so sebou nesú zvýšený oxidačný stres. Spôsobuje ho najmä chronická hyperglykémia, ale taktiež niektoré pridružené ochorenia a komplikácie, ako je obezita, zápaly či infekcie.

To je dôvod, prečo sú vitamíny, antioxidanty a ďalšie látky, ktoré pôsobia proti účinkom voľných radikálov, pre diabetikov dôležitejšie ako pre „zdravých“ ľudí. Oxidačný stres a voľné radikály sú v súčasnosti považované za kľúčovú príčinu rozvoja neskorších komplikácii diabetu. Medzi nich patria ochorenia, ktoré vznikajú na základe poškodenia ciev [11], nervov či orgánov (retinopatia [10], neuropatia, diabetická noha, nefropatia, kardiovaskulárne ochorenia a mnoho ďalších).

Zanechať komentár